Arabista Jalal Suleiman pre Sputnik hovorí, že v prípade je viacero nezrovnalostí, ktoré verziu „zdroja z prostredia vlády" nepodporujú.

Podľa denníka Pravda mal Alemgalefta na začiatku novembra priletieť na viedenské letisko a odtiaľ sa presunúť do Bratislavy. 25. novembra ho slovenská polícia zadržala a následne ho úrady vyhostili z územia Slovenskej republiky.

Líbyjčan mal byť podľa medializovaných informácií vysokopostaveným členom militantnej skupiny z Misráty, mesta na severozápade Líbye. „Skupina je podozrivá z útokov na civilné obyvateľstva a z terorizmu," píše na svojom webe Pravda.

Nezrovnalosti v prípade

Slovenský arabista sýrskeho pôvodu Jalal Suleiman upozorňuje na viacero nezrovnalostí. „Slovenské ministerstvo zahraničia muselo o „diplomatovi" vedieť ešte pred jeho príchodom na Slovensko," upozorňuje Suleiman.

Pre Sputnik popisuje proces, ktorým Líbyjčan prešiel pred cestou na Slovensko: „Je to citlivá záležitosť, ale diplomatická prax je taká, že najprv veľvyslanectvo, v tomto prípade líbyjské, muselo ministerstvo zahraničných vecí upovedomiť o príchode tohto diplomata. To sa aj stalo. Ministerstvo muselo udeliť súhlas s príchodom tejto osoby a poskytlo mu vízum na zastupiteľskom úrade v Káhire."

Arabista ďalej dodáva, že Alemgalefta nemohol pôsobiť na poste vojenského pridelenca, keďže líbyjská ambasáda v Bratislave tento post zrušila už v roku 2016. Navyše, je nanajvýš zvláštne, že slovenské úrady človeka pre účasť na teroristických akciách a útokoch proti civilistom nezadržali, ale len vyhostili. Podľa Suleimanových informácií slovenské úrady doteraz oficiálne neoznámili líbyjskej ambasáde dôvody vyhostenia Alemgalefta. Na druhej strane však arabista priznáva, že podobný postup by v prípade Tripolisu nebol žiadnou novinkou.

„Faktom totiž je, že súčasťou tripoliskej vlády uznanej aj medzinárodným spoločenstvom sú taktiež islamisti, ktorí bojovali proti Kaddáfímu a zároveň majú podporu tých, ktorí boli väznení v Guantáname, ako napríklad Abdelhakima Belhadža," hovorí Suleiman a dodáva: „Teraz sa islamisti snažia zabezpečiť „svojich ľudí" aj prostredníctvom diplomatických funkcií."

Belhadž sa svojho času zúčastnil bojov proti sovietskym vojskám na strane afganských militantov, neskôr po návrate do Líbye sa v polovici deväťdesiatych rokov zapojil do pokusu islamských militantov v Líbyi zvrhnúť Muamara Kaddáfího. Po tomto neúspešnom pokuse sa presunul do zahraničia, kde ho v roku 2004 zatkla CIA pre styky s Al-Kájdou a na čas umiestnila do väzenia v Guantáname. V roku 2011 sa zapojil do povstania proti Kaddáfímu. Balhadž je podľa Suleimana osoba, ktorá v Líbyi a severnej Afrike organizovala islamistov pre boj v sýrskej vojne.

Ak to je pravda, tak je to faux pas

Suleiman sa k medializovanej verzii neprikláňa: „Je otázne, či je tento prípad pravdivý, nakoľko slovenská strana sa o dotyčnom dozvedela ešte pred jeho príchodom a mohla ho odmietnuť akceptovať. Tým by sa vyhla tomuto diplomatickému faux pas. Myslím si, že to, čo sa stalo, je dôkazom chaosu, ktorý vládne v oblasti koordinácie medzi jednotlivými bezpečnostnými službami SR a taktiež amatérstva slovenského ministerstva zahraničia."

Ozrejmiť tento prípad nepomáha ani mlčanie dotknutých inštitúcii — ministerstvo obrany odmietlo pre médiá komentovať osobu líbyjského diplomata a rovnaký postup zvolili aj ministerstvo zahraničia a policajné prezídium.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce