Naši vojaci budú súčasťou tzv. predsunutej vojenskej prítomnosti NATO (Enhanced Forward Presence) v Pobaltí, ktorá je jedným z výsledkov summitu vo Walese v roku 2014. Ako sa píše vo predkladacej správe jedným zo záverov tohto summitu bolo „zaistiť pripravenosť NATO reagovať rýchlo a účinne na nové bezpečnostné hrozby z východu…". Pod hrozbou z východu sa chápe údajná agresia Ruska v Pobaltí. „Za jeden zo základných elementov aliančnej obrannej stratégie sa považuje odstrašenie," píše sa ďalej v spomínanom dokumente. Podľa analytika a docenta z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave Františka Škvrndu je takéto zdôvodnenie ťažko obhájiteľné. „Reálne je ťažké si predstaviť k čomu vlastne má slúžiť odstrašovanie (a zapojenie Slovenska do neho) nositeľa hrozby, ktorá vznikla v hlavách atlantistov a rusofóbov," hovorí Škvrnda.

Slepé poslúchanie NATO nám môže uškodiť

Vo vzťahu k Rusku považuje Škvrnda vyslanie vojakov na bojovú misiu do Pobaltia ako kontroverzný signál. „Nedá sa zdôvodniť ničím iným, ako snahou za každú cenu držať krok s líniou, ktorú vytýčili vo Washingtone. Slepé poslúchanie NATO a zapájanie sa do jeho aktivít je nielen v protiklade k historickej skúsenosti slovenského národa, ale v súčasnosti nám môže uškodiť bezpečnostne ale aj ekonomicky, morálne i ináč," dodáva analytik.

Štátny tajomník Ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák vyhlásil, že účasť členských štátov NATO v Pobaltí bude určujúcim faktorom pri „váhe" jednotlivých členov, podobne ako to bolo pri Afganistane. Ani s týmto tvrdením František Škvrnda nesúhlasí: „Z hľadiska centrály NATO sa vytvára nútený falošný mediálno-politický dojem, že členské štáty cítia „ruskú hrozbu" a sú ochotné sa do jej odstrašovania zapojiť. Reálny bezpečnostný význam celej akcie je viac ako otázny, lebo tých pár tisíc, z časti nevycvičených, vojakov s pomerne zastaranou technikou nič na pomere síl nezmení, ale prispieva len a len k zvyšovaniu napätia a provokovaniu. A to dnes NATO k svojmu fungovaniu pod taktovkou USA potrebuje. Pre Slovensko a ďalšie štáty EÚ však ide aj o zbytočné vojenské výdavky, ktoré budú chýbať na iných dôležitejších miestach."

Slovenskí vojaci s najväčšou pravdepodobnosťou poputujú do Lotyšska na základňu pri mestečku Adaže, kde momentálne sídli kontingent NATO pod velením kanadskej jednotky.

Misia nás bude stáť 10 miliónov eur

Celkovo pôjde do Lotyšska 152 vojakov — väčšina z nich bude súčasťou mechanizovanej brigády (118 osôb), zvyšok bude rozdelený medzi rotné obväzisko (5 osôb) a čatu opráv (16 osôb). Zvyšných trinásť vojakov budú dôstojníci.

Na misii, ktorej začiatok je naplánovaný na jún 2018, by mali stráviť jeden rok. Styční dôstojníci však poputujú do Lotyšska ešte v tomto roku. Celkovo vláda vyčíslila v materiály s názvom Návrh príspevku Slovenskej republiky pre Enhanced Forward Presence náklady na túto misiu na 10 miliónov eur.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce