V marci 2018 po vynútenej rekonštrukcii vlády v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka bol Robert Fico nútený odstúpiť z postu premiéra, pretože cenou za udržanie koalície v pôvodnom zložení bola práve výmena na tomto poste. Novým premiérom sa stal podpredseda strany Peter Pellegrini, ktorý sa novej úlohy zhostil veľmi úspešne. Zásadným spôsobom zmenil štýl komunikácie, rozviazal ruky orgánom činným v trestnom konaní, na podstatne inú úroveň posunul komunikáciu medzi premiérom a prezidentkou. To potom logicky rezultovalo do raketového rastu jeho preferencií. Hodina pravdy nastala vo voľbách vo februári 2020, keď získal vyše štyristotisíc preferenčných hlasov, čím predstihol predsedu strany Roberta Fica takmer dvojnásobne. Ukázalo sa teda, že voliči Smeru sú schopní prijať nového lídra, otázne však skôr je, kedy a za akých okolností k výmene politických generácii v Smere dôjde.

Peter Pellegrini má oproti Robertovi Ficovi viacero plusov. Je na politickej scéne podstatne kratšie (osemnásť rokov ku dvadsiatim ôsmim), čo je však ešte podstatnejšie,  v najvyšších funkciách je len od roku 2014, nie je teda vyhorený a nedobiehajú ho rôzne kauzy z ekonomického pozadia Smeru tak ako Roberta Fica. Je podstatne konsenzuálnejším typom politika, čo rezultuje do skutočnosti, že Smer na čele s ním má podstatne vyšší koaličný potenciál. A práve táto skutočnosť je asi najvyšším bonusom v prospech striedania sa na čele Smeru. Ako sa však ukázalo, také jednoduché to nebude.

Robert Fico ako otec zakladateľ nehodlá Petrovi Pellegrinimu stranu odovzdať len tak. Symptómy toho, že v Smere sú veľké turbulencie, sa prejavili už pri zostavovaní dosiaľ poslednej kandidátky. Už vtedy prenikli na verejnosť informácie o tom, že premiér Peter Pellegrini uvažuje o tom, že za istých okolností by mohol stranu opustiť a vo voľbách 2020 by kandidoval za iný subjekt,  pravdepodobne za Druckerovu Dobrú voľbu. Nakoniec sa  potencionálny spor podarilo zažehnať tým, že sa Peter Pellegrini stal volebným lídrom, a teda jednotkou na kandidátke a Robert Fico si podržal post predsedu strany a uspokojil sa druhým miestom na kandidátke.

Keďže Smer navonok kandidoval ako konsolidovaná strana na čele s tandemom Peter Pellegrini – Robert Fico, strana dosiahla vo voľbách slušný výsledok 18,3 % hlasov. Práve osobný výsledok Petra Pellegriniho však podnietil diskusiu v strane, či neprišiel čas na striedanie. Tesne po voľbách sa v strane ešte raz dosiahol kompromis, keď si Robert Fico ponechal post predsedu strany a predsedu poslaneckého klubu a Peter Pellegrini dostal najvyššiu ústavnú funkciu, na ktorú má opozícia neformálny nárok, teda post podpredsedu parlamentu.

Ukázalo sa však, že takéto usporiadanie nevydrží dlho. Peter Pellegrini cítil podporu regiónov aj časti poslaneckého klubu, a tak pred časom verejne vyhlásil, že sa mieni uchádzať o post predsedu strany. Po tomto vyhlásení už nemohol cúvnuť, inak by stratil akúkoľvek vážnosť. Problém je v tom, že kým v členskej základni a aj medzi voličským zázemím môže mať väčšinovú podporu, nemá ju v zásadnom straníckom orgáne Smeru v predsedníctve.

A práve predsedníctvo strany je ten orgán, ktorý môže zvolať snem, a teda v konečnom dôsledku zavŕšiť zmenu na poste predsedu. Dnes však Peter Pellegrini disponuje len štyrmi, možno piatimi členmi predsedníctva - Richard Raši, Peter Žiga, Denisa Saková a možno aj trenčiansky župan Jaroslav Baška. Ak si uvedomíme, že predsedníctvo má trinásť členov, k väčšine mu chýbajú tri až štyri hlasy. V tejto súvislosti jeho tím hrá aj so scenárom B a ten spočíva v tom, že ak mu Fico, ktorý kontroluje väčšinu v predsedníctve, neumožní v dohľadnej dobre zvolať snem, zo strany odíde spolu so svojimi stúpencami.

Symptómov toho, že takýto scenár je viac než pravdepodobný, je viacero. Peter Pellegrini si už zarezervoval vlastnú web stránku, ktorá vôbec nie je v straníckych farbách Smeru, a kde nie je ani zmienka o tejto strane. Zároveň skupina šestnástich poslancov banskobystrickej župy verejne prehlásila, že stojí za Peter Pellegrinim a v prípade, ak vystúpi zo strany, bude ho do novej strany nasledovať. Na to reagoval predseda strany Robert Fico, ktorý dôrazne odmietol takéto výzvy s tým, že poškodzujú stranu. Následne na to mal v utorok 26. mája tlačovú konferenciu, na ktorej bol prekvapivo sám. Na jednej strane priznal potrebu zmeny a verejne deklaroval, že chápe potrebu zmeny komunikácie smerom k verejnosti a k žurnalistickej obci, na strane druhej jeho vystúpenie obsahovalo aj viacero  nekonkrétnych vyhrážok voči svojim kritikom. Hovoril o tom, že do vedenia Smeru musí prísť nová generácia politikov, ktorí tam donesú nový „drive“, dalo sa však dedukovať, že myslel skôr na politikov typu Ľuboša Blaha, ktorí budú presadzovať veľmi tvrdú nekonsenzuálnu opozičnú politiku.

Reakciou na Ficovu tlačovku bolo zvolanie ďalšej tlačovej konferencie Smeru, ktorú tentoraz zvolala trojica jej podpredsedov: Peter Pellegrini, Richard Raši, Peter Žiga a členka predsedníctva Denisa Saková, na ktorej sa veľmi ostro ohradili voči výzve Roberta Fica. Hlavné posolstvo tlačovej konferencie bolo v tom, že vyzvali Roberta Fica, aby uvoľnil miesto predsedu strany, čím by sa vyhol osudu Vladimíra Mečiara alebo Mikuláša Dzurindu.

Príkrosť tohto posolstva jasne naznačuje, že snaha o dohodu stroskotala. Zároveň však tento ostrý apel na Fica rozpútal na sociálnych sieťach búrlivú diskusiu, ako aj silnú mobilizáciu jeho podporovateľov. Exposlanec Smeru Ján Podmanický v rozhovore pre webový portál Postoj vyjadril názor, že kým pred touto tlačovkou mal Peter Pellegrini v strane väčšie sympatie, po tejto tlačovke ich asi stratil. Zdá sa teda, že Pellegriniho skupina sa pokúsila o hru vabank. Buď sa jej silným nátlakom podarí zvolať snem už niekedy na jeseň, alebo čakajú len na zámienku, po ktorej zo strany odídu.

V konečnom dôsledku to bude znamenať silné oslabenie opozície, keďže od volieb  podpora Smeru pomaly, ale iste stúpa. V poslednom prieskume agentúry Focus sa Smer v preferenciách takmer dotiahol na úroveň najsilnejšej vládnej strany OĽaNO (OĽaNO by malo štyridsaťtri mandátov a Smer štyridsaťjeden).

Po pravdepodobnom odchode takmer tretiny poslaneckého klubu sa však situácia zásadne zmení. Uvidíme teda, v akom čase a za akých okolností delenie Smeru nastane. Po sérii vzájomne konfrontačných tlačoviek sa však reálna šanca na racionálnu dohodu limitne blíži nule.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.