Ak si uvedomíme, že programové vyhlásenie vlády sa pripravovalo v čase riešenia koronakrízy, až tak neprekvapí, že termín predloženia programového vyhlásenia vlády, ktorý si vláda aj sama stanovila, teda 13. apríl, nesplnila. Programové vyhlásenie vlády bolo nakoniec definitívne schválené 19. apríla, teda presne deň pred tým, keď ho vláda bola povinná doručiť do parlamentu.

Nakoniec sa teda ukázalo, že vytvoriť programový dokument koalície štyroch strán nie je také jednoduché. Skutočnosť, že do vládneho programu sa každá strana pokúsila „prepašovať“ čo najviac zo svojho volebného programu, sa nakoniec prejavila v relatívne značnom rozsahu tohto dokumentu, ktorý má nakoniec stodvadsaťjeden strán. To je približne dvojnásobok toho, koľko mali vládne programové vyhlásenia v minulosti.

Komplikovanosť vyjednávaní okolo tohto dokumentu sa prejavila aj v snahe, napriek odporu niektorých koaličných partnerov, presadiť do programového vyhlásenia vlády napríklad sfunkčnenie referenda znížením potrebného kvóra na dvadsaťpäť percent alebo explicitný sľub postavenia 25-tisíc nájomných bytov ročne. Nakoniec sa záväzok sfunkčnenia referenda do programového vyhlásenia vlády nedostal, predovšetkým vďaka odporu SaS a strany Za ľudí. Rovnako sa do programového vyhlásenia vlády nedostal explicitný záväzok konkrétneho počtu nájomných bytov. Programové vyhlásenie vlády má vo všeobecnosti veľmi všeobecný charakter, nie je určená časová postupnosť jednotlivých vládnych krokov, formulácie v ňom majú často len deklaratívny charakter.

Vláda proti Ústavnému súdu: blíži sa konflikt?

Súčasná koalícia získala gro svojej podpory predovšetkým na silne protikorupčnej rétorike. Preto očista justície tvorí jadro programového vyhlásenia vlády. Plánuje sa reforma Súdnej rady, rovnako ako previerky majetkových pomerov všetkých sudcov, čo sa má rozšíriť aj na sledovanie majetkových prírastkov ich rodinných príslušníkov, či previerky všeobecnej spoľahlivosti u tých sudcov, ktorých majetkové preverenie zanechalo u členov Súdnej rady dôvodné pochybnosti o legálnom nadobudnutí sledovaného majetku.

Reformou kreovania Ústavného súdu by sa malo predísť situácii, keď parlament jednoducho nebol schopný zvoliť kandidátov na ústavných sudcov. Na druhej strane, Ústavný súd zrejme príde o možnosť udeliť, alebo neudeliť súhlas na vzatie sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby. Zaviesť sa má aj pravidlo, že všeobecní sudcovia pôjdu do dôchodku v šesťdesiatich piatich rokoch života a ústavní v sedemdesiatich.

Všetky tieto opatrenia však možno presadiť len zmenou ústavy, a koalícia ústavnou väčšinou dnes disponuje. Je otázne, či však takouto väčšinou bude disponovať aj v čase, keď tieto legislatívne normy pôjdu do parlamentu. Navyše, máme precedens, keď Ústavný súd, odvolávajúc sa na materiálnu podstatu ústavy, teda na demokratický charakter našej spoločnosti, v minulosti zrušil aj ústavný zákon o previerkach sudcov. Uvidíme teda, či reparát prejde cez nové zloženie Ústavného súdu.

Rovnako kontroverzné je aj ohraničenie veku odchodu do dôchodku u sudcov Ústavného súdu, ktorý je limitovaný vekom sedemdesiatich rokov. Je veľmi sporné, či niečo také je možné zaviesť aj retroaktívne, keďže to popiera princíp právnej istoty. Teoreticky je možné, že toto ustanovenie bude vykonateľné až potom, keď exspiruje dvanásťročné funkčné obdobie nedávno zvolených sudcov Ústavného súdu. Každopádne, stret súčasnej koalície s Ústavným súdom je pri týchto kontroverzných zásahoch viac než pravdepodobný.

Proti zlatým padákom a pre propagandu

V rámci boja s korupciou chce vláda naplniť viacero svojich sľubov z predvolebnej kampane. Vláda chce zaviesť pre verejných funkcionárov povinnosť deklarovať zmeny v majetku a uvedenie jeho prírastku v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Má ambíciu zaviesť register verejných funkcionárov a ich majetkových priznaní. Okrem toho mieni založiť nezávislú inštitúciu, ktorá bude sledovať etiku verejných funkcionárov a kontrolovať majetkové priznania. Zmenou by mal prejsť aj prístup k informáciám, pričom „všetko, čo nie je tajné, je verejné“. Majetkovú kontrolu chce vláda zaviesť aj pre starostov, primátorov a županov. Kabinet sľubuje zákon o lobingu, obmedzenie možnosti takzvaných zlatých padákov.

Na druhej strane veľmi kontroverzne pôsobí zámer vlády pravidelne informovať občanov o odpočte činností jednotlivých ministerstiev prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností. Je skutočne bezprecedentné, aby si vláda takýmto nepokrytým spôsobom, a navyše z verejných prostriedkov robila propagandu.

Hnutiu Sme rodina sa podarilo do vládneho programu presadiť jednu z vlajkových lodí svojho programu – takzvanú exekučnú amnestiu. Z programového vyhlásenia vlády však nie je jasné, aká bude implementácia tohto bodu programu do reálnej praxe, predovšetkým ak si uvedomíme, že dosah hnutia na presadenie tohto opatrenia je spochybnený aj skutočnosťou, že na rezorte spravodlivosti nemajú svojho nominanta.

Súčasťou silného protikorupčného ťaženia majú byť aj opatrenia v polícii. Jedným z takýchto opatrení je aj testovanie policajného prezidenta a vyšších policajných funkcionárov na detektore lži. Toto opatrenia sa má uplatňovať nielen pred nástupom do funkcie, ale pravidelne v ročných intervaloch.

Zdravotníctvo na Slovensku

Zároveň OĽANO presadilo viacero opatrení zo svojho povestného „jedenásťotázkového referenda“. Okrem iného oznamovatelia trestnej činnosti by mali mať ako odmenu za nahlásenie protispoločenskej činnosti polovicu predmetnej sumy. V oblasti zdravotníctva  sa vláda zaväzuje, že zabezpečí, aby sa pacienti mohli cez zdravotné poisťovne bezplatne objednať na webe či na jednotnom telefónnom čísle k ľubovoľnému lekárovi.

Okrem toho sa vláda zaväzuje, že sa podstatne zvýši počet študentov na lekárskych fakultách, mzdy sestričiek sa dostanú na úroveň stodesať percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v priebehu volebného obdobia postaví dve regionálne nemocnice a do piatich rokov dostavia koncovú nemocnicu na Rázsochách. To je však prísľub, ktorý prekračuje volebné obdobie tejto vlády.

Zaujímavá je aj formulácia vo vládnom programe, že ak sa zistí, že súčasný stav zdravotných poisťovní neprináša hodnotu pre pacienta, zváži sa zavedenie jednej zdravotnej poisťovne. Toto opatrenie je prekvapivé hneď z dvoch príčin. Jednak je v príkrom rozpore so zdravotníckym programom SaS, ktoré, naopak, presadzovalo podstatne vyššiu pluralitu zdravotných poisťovní (procesné, regionálne a podobne), jednak už v predchádzajúcom období sme mali pokusy o zjednotenie všetkých poisťovní do jednej, ale pre princíp nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva a hrozby medzinárodných arbitráži sa od takéhoto kroku nakoniec upustilo.

Rovnako prekvapivo pôsobí aj skutočnosť, že v programovom vyhlásení vlády chýba niečo ako lex Haščák, to jest zákon, ktorý zakazuje krížové vlastníctvo zdravotných poisťovní, sietí lekární či poskytovateľov. Pritom práve to bolo jednou z najhorúcejších tém v predvolebnej kampani v oblasti zdravotníctva.

Sociálna sféra na Slovensku

Podobne šalamúnsky, nekonkrétne a bez jasných parametrov sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o záväzku strany Sme rodina naštartovať masívnu výstavbu nájomných bytov. Podstata problému však je, aby náklady na masívnu výstavbu nájomných bytov bolo možné vyviesť mimo okruhu verejných financií, podobne, ako je to v prípade rakúskej spoločnosti Asfinag. Tento model bol však tesne po voľbách oponovaný ekonomickými expertmi na pôde Národnej banky Slovenska a všeobecne bolo konštatované, že v takejto forme bude s vysokou pravdepodobnosťou nerealizovateľný.

Isté reformy sa plánujú aj v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Na rozdiel od súčasnosti budú všetci poistenci do tridsaťpäť rokov automaticky presmerovaný do druhého piliera. Ak s tým nesúhlasia, môžu sa prehlásiť aj do prvého piliera, ale pre takýto presun sa musí poistenec aktívne prehlásiť.

V programovom vyhlásení vlády je aj viacero protichodných formulácii. Jednou z nich je, že v systéme dôchodkového poistenia plánujú zvýšiť udržateľnosť. To by však znamenalo, že sa systém vráti k automatu, ktorý bude podľa dĺžky dožitia automaticky predlžovať vek odchodu do dôchodku. To je však sotva preladiteľné, keďže jedna z koaličných strán Sme rodina v minulom volebnom období zastropovala vek odchodu do dôchodku na úroveň šesťdesiatich štyroch rokov a je veľmi nepravdepodobné, že by v tejto otázke okamžite otočila.

Ekonomická kríza po koronakríze

Ďalším asociálnym a problematickým opatrením je deregulácia cien energií. Nie je však opísaný nástroj, akým sa má tato deregulácia realizovať – či pôjde o zrušenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, alebo akými inými nástrojmi? V oblasti energetiky sa jasne deklaruje záujem vlády o dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. O prípadnej ďalšej privatizácii Slovenských elektrární alebo, naopak, o získaní akcionárskej kontroly v Slovenských elektrárňach sa vo vládnom programe nepíše.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že programové vyhlásenie Matovičovej vlády je veľmi vágne, nekonkrétne, s absenciou jasných krokov, ktoré sú aj v nejakej časovej súslednosti. Na jeho tvorbe sa odrazila značná programová nekonzistentnosť, ba občas priam protichodnosť zámerov jednotlivých koaličných partnerov. Ďalšou charakteristikou je až nepochopiteľná absencia ekonomickej reality alebo, povedané inak, ignorovanie ekonomických dopadov koronakrízy. Aj preto je veľmi pravdepodobné, že sa nakoniec podarí naplniť len nepatrný rozsah záväzkov z tohto programového vyhlásenia vlády.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.